Bandi

Od detstva, (od r. 1974) sa zaujímam o astronómiu, kozmológiu, náboženstvo a vieru.
Stredoškolské vzdelanie som získal na gymnáziu, maturoval som z fyziky.
Vysokoškolské vzdelanie som získal na RK-CMBF-UK, odbor teológia.
Trvalo sa zaujímam o výsledky vedy a techniky, ale aj psychológie, meditácie a rozvoja osobnosti.
Popri astronómii sa zaujímam aj o fotografovanie a hobby elektrotechniku.

Motto: "NEPRESTAŇ HĽADAŤ PRAVDU!"





























+!
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

"COGITO, ERGO SUM..."

 

SPOVEĎ

     Každý človek, ktorý ide svojou cestou života, sa dopúšťa aj chýb...

Je to tak, ako keď sa malé dieťa učí chodiť - nie je to bez pádov...

Aj človek je tvor náchylný na chyby. Ešte som nestretol človeka, ktorý by si mohol povedať: "Ja som sa nedopustil žiadnej chyby!".

Jednoducho: Robiť chyby je ľudské!

Keď ale pozorujeme správanie malého dieťaťa, musíme si všimnúť jednu vec: Dieťa po páde sa hned postaví, opráši sa a ide ďalej... Len zriedkavo padne tak ťažko, že sa rozplače, a prosí rodičov o pomoc...

A tu je vlastne podstata spovede: Aj človek, keď padne, potrebuje pomoc!

Malým ďeťom je na pomoci rodič - otec, alebo matka. Oni sú tým, kto hneď priskočí a podá pomocnú ruku, aby sme sa my, ako deti, rýchlo postavili na nohy. Bola by to urážka milujúcej osoby, keby sme tútú pomoc odmietli, alebo keby sme tej ruke ublížili.

     Aj v prípade hriechu, nášho duševného pádu je situácia podobná: Z vlastnej sily by sme sa nevládali postaviť... Je to Boh, náš Otec, ktorý nám prvý podal ruku, aby nám pomohol, aby nám odpustil...

Kedy sa to stalo?

Obeta za naše hriechy a pády bola drahocenná: Bola to obeta života a utrpenia Ježiša Krista na kríži... Tak veľká je láska Boha!

    Musíme si v prvom rade uvedomiť, že niet na svete hriechu - akokoľvek ťažkého - ktorý keď oľutujeme a vyznáme - by nám Boh nemohol odpustiť! Jediná výnimka je, keď o to nestojíme ani my, alebo keď naša ľútosť je iba z vypočítavosti. Samozrejme, takýto hriech sa nám neodpustí - ale nie preto, že by nám ho Boh nevedel  odpustiť, ale jednoducho preto, že to vlastne my ani neumožníme Bohu.

     V prípade akéhokoľvek hriechu, ktorý sme skutočne oľutovali a vyznali, nám Boh bez ďalších podmienok odpustí...

Prečo to môžem takto rozhodne tvrdiť?

Keď si prečítame niečo o živote Ježiša Krista, napr. z Nového Zákona, z niektorého evanjelia - tak sa dozvieme, že Ježiš bežne odpúšťal hriechy.

Židia sa hneď aj pohoršovali: Kto si ty, že môžeš odpúšťať aj hriechy? Veď to je rúhanie! Hriechy môže odpúšťať len Boh!

A mali veru aj pravdu! Nik iný nemôže odpúšťať hriechy, len Boh. A Boh, v osobe Ježiša Krista to robí až dodnes...

Ako je to možné?

Ježiš, po svojom umučení na kríži a zmŕtvychvstaní sa zjavil apoštolom, ktorí boli zamknutí zo strachu pred židmi v miestnosti, dýchol na nich a povedal: "Príjmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané!"

Apoštoli tento príkaz dodržali, a cez biskupov a kňazov to robia až dodnes...

Áno, rozprávam o spovedi!

Spoveď je to miesto, kde sa vlastne stretávame so samotným Kristom, ktorý aj nám odpôšťa hriechy! Kňaz je len sprostredkovateľom...

Je to úžasná vec vedieť, že Boh mi odpustí!

Počuť slová: "Boh ti odpustil hriechy, choď v pokoji!"

Ja osobne prirovnávam spoveď k očiste tela - ku kúpeľu.

Keď sa človek fyzicky zašpiní, túžime po kúpeli. Čím viac sa zašpiníme, tým viac sa túžime okúpať, alebo osprchovať...

Kedy sme sa naposledy okúpali duševne...?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

+!