Bandi

Od detstva, (od r. 1974) sa zaujímam o astronómiu, kozmológiu, náboženstvo a vieru.
Stredoškolské vzdelanie som získal na gymnáziu, maturoval som z fyziky.
Vysokoškolské vzdelanie som získal na RK-CMBF-UK, odbor teológia.
Trvalo sa zaujímam o výsledky vedy a techniky, ale aj psychológie, meditácie a rozvoja osobnosti.
Popri astronómii sa zaujímam aj o fotografovanie a hobby elektrotechniku.

Motto: "NEPRESTAŇ HĽADAŤ PRAVDU!"





























+!
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

"COGITO, ERGO SUM..."

 

TURÍNSKE PLÁTNO

O TURÍNSKOM PLÁTNE sa toho napísalo už veľa: pozitívneho, aj negatívneho.

     Na jednej strane ho považujú za posvätnú relikviu - pohrebné plátno Ježiša Krista, staré vyše 2000 rokov. Na druhej strane sa horlivo presadzujú za dokázanie, že je to stredoveký falzifikát, vytvorený možno Leonardom da Vincim...

Kde je pravda v skutočnosti?

Najprv si občerstvime poznatky okolo smrti a pohrebu Ježiša.

Ježiša, keď ho vypočúvali pred židovskou veľradou, udrel jeden sluha po tvári.

Keď ho predviedli pred Piláta a obviňovali ho, ten ho dal zbičovať. Rímsky bič, ktorý používali vojaci, nebol len nejakým remienkom z kože, ako si to mnohí predstavujú. Rímsky bič, tzv, flagrum, pozostával z krátkej, drevenej rúčky, ku ktorému boli pripevnené 2-3 kožené prúžky, ktoré boli zakončené olovenými guľôčkami, podobnými malým činkám.

Keďže v tej dobe, keď dal Pilát Ježiša zbičovať, sa ešte nevedelo, či bude odsúdený, alebo oslobodený - dostal od vojakov neprimerane veľa úderov. Oveľa viac, ako obvykle dostávali odsúdenci na ukrižovanie. Vojaci, ktorí bičovali Ježiša, sa pravdepodobne dopočuli o jeho obvineniach, a aby si krátili chvíľu, posmievali sa mu v tomto duchu: vyzliekli ho z vlastných šiat, dali naň purpurový, vojenský plášť, do ruky mu dali tŕstinu, na hlavu mu uplietli korunu z tŕnia, ktoré vojaci používali ako palivo v chladných nočných hodinách. Pľuvali naňho, bili ho po hlave a klaňali sa mu, ako židovskému kráľovi. Takto zbičovaného ho dal Pilát predviesť pred ľud, lebo si myslel, že sa nad ním zľutujú a môže ho prepustiť. Nestalo sa tak. Zberba ešte viac kričala, aby ho dal ukrižovať. Tak mu dali na plecia kríž, odviedli ho na Golgotu, kde ho dali ukrižovať medzi dvoch zločincov. Počas cesty niekoľko-krát spadol. Keď prišli vojaci poobede, aby polámali nohy odsúdencom, videli, že Ježiš je už mŕtvy. Preto mu jeden z vojakov kopijou prebodol bok. Potom ho sňali z kríža a narýchlo zabalili do plátna a pochovali do kamenného hrobu, blízko popraviska.

Toľko aspoň o okolnostiach smrti Ježiša.

Čo nám však prezrádza Turínske plátno? Kto je tá záhadná osoba, ktorej postavu znázorňuje?

    Turínske plátno je vlastne ľanové plátno, dlhé asi 4,36 m, široké 1,1 m. Zo vzdialenosti niekoľkých krokov je na ňom viditeľná postava muža, vysokého asi 178 cm. Telo je zobrazené zpredu aj zo zadu. Najväčšou záhadou bola dlho skutočnosť, že obraz bol negatívny. Ako mohol vôbec vzniknúť negatívny obraz? Poznali vôbec v stredoveku techniku negatívneho obrazu? Veď o technike fotografie z negatívu nemohli mať ani potuchy... Najnovšie výskumy však priniesli ešte šokujúcejšie odhalenia: obraz obsahuje trojrozmerné informácie!

Keď údaje vložili do obrazového analyzátora, ktorý vytvára z nafotografovaných údajov planetárnych sond trojrozmerné reliéfy povrchu planét - výsledok bol úžasný: z plátna jasne vystupuje trojrozmerný reliéf skutočnej postavy muža s bradou a dlhými vlasmi.

     Obraz na plátne podrobne preštudovali aj mnohí lekári, ktorí vedeli podať ešte presnejšie informácie o mužovi na plátne a o spôsobe jeho usmrtenia:

Takto napríklad zistili, že na jeho pravom líci je opuchlina, pravdepodobne spôsobená silným úderom. (Spomeňme si na úder do tváre od sluhu, keď Ježiša vypočúvali pred židovskou veľradou!).

Tak isto silný úder spôsobil zlomenie nosnej kosti a opuch na čele - pravdepodobné dôsledky tvrdého pádu na tvár (Ježiš niesol svoj kríž na popravisko na pleciach, pričom obä ruky mal priviazané k priečnemu brvnu).

Muž na plátne musel pod ťarchou veľkej váhy padnúť aj na kolená, o čom svedčí silný opuch a odrenina  kolien (To mohla byť fáza, kedy klesal pod váhou kríža na kolená).

Na celom tele sú rany po bičovaní rímskym bičom. Celkový počet úderov odhadujú lekári podľa počtu rán na 80 - 120. Už len takýto počet úderov mohol byť pre slabšieho jednica smrteľný... Nezabudnime, že zbičovaním mohli odsúdenca aj popraviť!

Na čele, ako aj na temene hlavy sú stopy po silnom krvácaní - pravdepodobne od hlbokých, ale bodových rán. (Ježišova tŕňová koruna, ktorá na rozdiel od obrázkov nemala len tvar akéhosi venca, ale skôr pripomínala prilbu, alebo čiapku - bola teda na celej hlave!). Hlava je veľmi dobre zásobovaná krvou, preto aj menšie zranenie spôsobuje silné krvácanie. V tomto prípade to bolo veľké množstvo hlbokých bodných rán...

     Na zápästí rúk sú vidieť stopy po hlbokých ranách, ktoré krvácali niekoľko hodín. Smer prúdu krvi sa niekoľkokrát zmenil. (Znovu, na rozdiel od obvyklého zobrazenia - ruky Ježiša neboli pribité ku krížu cez dlane, ale na zápästí). Lekári urobili na amputovaných rukách pokusy, pričom vylúčili možnosť, že by odsúdenci mohli visieť na kríži na dlaniach. V každom prípade sa klinec z dlane vytrhol... Jediný spôsob, pri ktorom ruka vydržala, bolo priklincovanie cez otvor medzi kosťami v zápästí. Presne, ako je to vidieť na Turínskom plátne... Odkiaľ mohli mať falzifikátori takéto informácie z oblasti anatómie a lekárstva v stredoveku?

     Podobne, aj na chodidlách sú stopy po silnom krvácaní. Jedna noha zdanlivo vyzerá, ako keby bola kratšia. Je to pravdepodobne dôsledok toho, že mužovi na plátne priložili pravú nohu na zvislé brvno, následne ľavú nohu preložili cez pravú a jediným klincom prerazili obä nohy. Preto tá neprirodzená poloha ľavej nohy...
     Lekári identifikovali medzi piatym a šiestym rebrom, na pravej strane hrude ďalšiu veľkú ranu - rozmerov asi 4,4 x 1,1 cm. Rana bola podľa rekárov spôsobená pravdepodobne po smrti osoby, nakoľko množstvo vytečenej krvi je neprimerane malé na toto miesto. Zo správy o smrti Ježiša vieme, že keď prišli vojaci k odsúdencom, aby im dolámaním nôh urýchlili smrť - keď prišli k Ježišovi, bol už mŕtvy. Jeden vojak mu rímskou kopijou, tzv. lanceou ešte pre istotu prepichol bok. Bol to špeciálny zásah, aký rímsky vojak asi veľakrát predtým používal na usmrtenie odsúdených. Kopija mala dĺžku hrotu asi 25 - 30 cm. Teda rana zasadená kopijou z pravého boku bezpečne zasiahla srdce a medzi piatym a šiestym rebrom prenikla až do srdca. Podľa očitých svedkov popravy vytiekla krv a voda (krvné sérum) - jasné dôkazy smrti, ktorá už nastala predtým.
     Tí, ktorí nechcú uveriť v pravosť Turínskeho plátna, často operujú údajmi troch nezávislých laboratórií, ktoré určili rádiokarbónovou metódou uhlíka C14 vznik plátna na obdobie medzi 13. a 14. storočie.

     Rádiokarbónová metóda je skutočne veľmi presná, a už určite nechcem spochybniť výsledky troch solídnych vedeckých inštitúcií...

Avšak:

Nemôžeme sa jednoznačne držať týchto výsledkov, nakoľko rádiokarbónová metóda nievie rozlíšiť stav samovoľného rozpadu v pôvodnej látke od rozpadu v cudzích látkach, ktoré sú len prímesou. Turínske plátno malo pohnutú históriu - od požiaru v roku 1532, kedy roztavené striebro stekalo a prepaľovalo plátno, cez vodu, používanú na hasenie, vriaci olej, v ktorom skúšali pravosť plátna... Tieto okolnosti už vôbec nie sú zohľadnené pri interpretácii výsledkov rozboru C14.

Čo dodať na záver?

Náš Boh je skrytý Boh! Nechce mať okolo seba bezduchých robotov, alebo otrokov bez slobodnej vôle... Človeka obdaroval najväčším darom, ktorý môžeme kedy dostať - a to je sloboda! Preto sa Boh skrýva pred nami, aby bola potrebná viera, ktorá je prejavom slobody a lásky. Nevidíme, a predsa veríme!

Čo s tým má Turínske plátno spoločné?

Ani tu nemáme dôkaz, ani istotu, že je to skutočne pohrebné plátno Ježiša Krista. 

A tak je to aj dobre!

Keby to bol totiž istý dôkaz smrti a zmŕtvychvstania Krista, nepotrebovali by sme vieru. Naša viera v zmŕtvychvstanie Krista sa však nezakladá na nijakej relikvii, ale na skutočnosti zmŕtvychvstania, za ktorú boli odhodlaní položiť aj svoje životy tí, ktorí ho zažili, a ktorí videli živého Krista.

Pre mňa osobne je však Turínske plátno drahocenným pokladom, ktoré nám ešte podrobnejšie ako evanjeliá rozpráva o umučení nášho Pána, ale hlavne o jeho víťazstve nad smrťou!

A že sa toto mnohým nepáči?

Nuž, satan vždy vie, čoho sa má skutočne báť, a na to zaútočí...

Čo nie je pravé, to ho necháva chladným...

Na pravosť Turínskeho plátna útočí mnoho ľudí i dnes. Neviete asi prečo?

CHRISTUS VINCIT, CHRISTUS REGNAT, CHRISTUS IMPERAT!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

+!