Bandi

Od detstva, (od r. 1974) sa zaujímam o astronómiu, kozmológiu, náboženstvo a vieru.
Stredoškolské vzdelanie som získal na gymnáziu, maturoval som z fyziky.
Vysokoškolské vzdelanie som získal na RK-CMBF-UK, odbor teológia.
Trvalo sa zaujímam o výsledky vedy a techniky, ale aj psychológie, meditácie a rozvoja osobnosti.
Popri astronómii sa zaujímam aj o fotografovanie a hobby elektrotechniku.

Motto: "NEPRESTAŇ HĽADAŤ PRAVDU!"





























+!
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

"COGITO, ERGO SUM..."

 

ŽIVOT PO SMRTI?

Asi sa každý človek aspoň raz v živote zamyslí: Keď zomriem, čo bude potom? Bude vôbec niečo? Alebo smrť je úplným koncom? Zánikom? Množstvo ľudí, a myslím, že je to väčšina - si myslí, že po smrti je ďalší život. Či už sú presvedčení, že to je znovuzrodenie - reinkarnácia, alebo úplne nový život - na skutočnosti to nič nemení. Človek verí, že po smrti nie je koniec všetkého. Pozrime sa ale teraz na otázku života po smrti z pohľadu viery i vedy. Veda ako taká vie pomerne veľa o tom, čo nastáva pri smrti človeka, resp. tesne pred ňou. Nemá však priame informácie o tom, čo prebieha počas a po smrti človeka. Dnes už jednoznačne vieme, že smrť nie je záležitosťou "okamihu". Hovoríme tu samozrejme z pohľadu "pacienta", ktorý zomiera. Dnes sú už zozbierané stovky svedectiev ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, resp. sa dostali do stavu, ktorý je blízky smrti. Veľká väčšina ľudí má potom zážitky z týchto udalostí. Nazývajú ich aj NDE, z anglického Near Death Experience. Sám som hovoril s niekoľkými ľuďmi osobne, ktorí takéto skúsenosti mali. V čom sú tieto svedectvá podobné? V prvom rade zomierajúci človek sa zrazu ocitne mimo svojho tela. Vo väčšine prípadov vidí svoje telo z výšky. Po chvíli pozorovania okolia väčšinou objavia akýsi otvor nad sebou, cez ktoré preniká svetlo. Sú akoby magnetom priťahovaní dovnútra. Následne akoby "leteli" cez tunel, ktorý je tmavý a na konci žiari veľmi príjemné svetlo, ktoré ich priťahuje. Čím viac sa blíži potom človek k tomuto otvoru - bráne, tým viac je obklopený svetlom. Každý, s kým som sa o tomto svetle rozprával, mi potvrdil, že to svetlo je plné lásky. Napĺňa ich nevýslovná radosť a pocit, ako by sa už dostali domov. Často majú potom skúsenosti, že v tomto svetle buď cítia, alebo aj vidia prítomnosť niekoho blízkeho, ktorý úž zomrel - otca, matky, príbuzných. Vo väčšine prípadov nastáva aj komunikácia s nimi, alebo s niekym v tomto svetle. Najčastejšie ich upozornia, že ešte nemôžu vstúpiť, lebo majú ešte úlohu, alebo poslanie tu na zemi. Potom obvykle nastáva rýchly návrat späť do reálneho sveta. Spomienky na tieto udalosti sú niekedy veľmi živé, niekedy len ako hmlisté útržky. Spomínam si na staršieho človeka, ktorí mi hovoril, že videl tam v tom svetle také krajiny, aké na zemi nie sú: boli tam lúky s takou trávou, aká tu na zemi nerastie. Kvety mali prekrásne, ale neznáme farby... Všetko plávalo s prekrásnom svetle... Ani sa mu nechcelo veľmi ísť späť...Čo to vlastne zažili títo ľudia? Bola to už smrť, alebo iba "halucinácie", spôsobené nedostatkom kyslíka, ako sa to úporne niekedy pokúšajú vysvetliť "vedecky". Môj názor je ten, že existuje veľmi veľa vecí, o ktorých súčasná veda ani nesníva. Vysvetlenia zážitkov z blízkosti smrti, aké podal jeden slovenský známy psychológ: že tieto zážitky sú vlastne naše "uložené" spomienky na pôrod, kedy sme sa z "tmavého tunela" dostali na svetlo, a tam nás čakali príbuzní - sú úbohé. Pán psychológ úplne ignoroval fakty, o ktorých niektorí referovali: videli úplne presne dianie okolo seba, i napriek tomu, že oči mali napr. na operačnom stole zatvorené, resp. aj prikryté. Popísali dokonca veci, ktoré z tej úrovne vôbec neboli viditeľné - napr. položené veci na vysokých skriniach a pod. Čo nám teda hovorí naša viera o živote po smrti? Námietka mnohých ľudí, ktorí neveria týmto skutočnostiam len preto, že si myslia: "Veď odtiaľ, z druhého sveta sa ešte nikto nevrátil!" - nie je správna. Áno, odtiaľ sa už niekto vrátil! A nie len z oblasti blízkej smrti, ale priamo z oblasti po smrti! Tým mužom je Ježiš Kristus, ktorý bol skutočne mŕtvy. Už predchádzajúce mučenie a samotné ukrižovanie spôsobilo jeho smrť. Prebodnutie hrudníka 30 cm dlhou čepeľou rímskej kopije je dostatočná poistka pre nás, že toto človek nemohol prežiť! A predsa, na tretí deň skoro ráno sa stáva naj úžasnejšia vec ľudských dejín: Po prvý krát sa niekto vrátil z ríše mŕtvych! Že to nebola každodenná udalosť, nasvedčuje aj obraz na turínskom plátne, ktorý vznikol pravdepodobne veľmi silným žiarením. To žiarenie vychádzalo v okamihu vzkriesenia z osláveného tela Ježiša. A aké bolo toto telo? Bolo fyzické, veď sa ho mohli aj dotknúť, vedel aj jesť a piť - predsa však nebolo už ako naše telo. Nebolo už podriadené fyzikálnym zákonom! Prešiel cez stenu a objavil sa uprostred zamknutej miestnosti. Apoštolom za v jednej chvíli zjavil, rozprával sa s nimi a náhle im zmizol. Objavuje sa v priebehu okamihu na miestach vzdialených aj 100 km od seba! A tento človek, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych - ktorý v skutočnosti nebol len človekom - ale aj skutočným Bohom - tak, ako pred ním padol na kolená neveriaci Tomáš, keď ho uvidel na vlastné oči, vykríkol:"Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28) - dosvedčuje, že existuje život po smrti. Čaká aj na nás... Len musíme urobiť ten prvý krok: veriť! +!